Robert Nesta Marley sa narodil 6. februára 1945 (podľa pasu 6. apríla) v Rhoden Hall , St.Ann´s Jamaica, ako syn britského kapitána Norvala Marleyho (beloch pôvodom z Liverpoolu), ktorý dohliadal na koloniálne plantáže a jednoduchej dedinčanky Cedelly Booker. Hneď po narodení jeho otec rodinu opúšťa a Bob ho nikdy nevidel.

Ako malý, pritlačený biedou na konci 50-tych rokov odchádza s matkou ako tisíce iných migrantov z vidieka do hlavného mesta Kinkgston, do jednej z jeho najchudobnejších častí Trenchtownu. Bez vzdelania pochopí že jeho jedinou možnosťou ako si tam zarobiť je hudba, medzi kamarátmi dostáva prezývku “Tuff Gong“, pre jeho povahu, keď si niečo dokáže presadiť bez násilia. V roku 1963 sa dostáva do pozornosti producenta Leslieho Konga s vydavateľstvom Beverley a ako šestnásťročný vydáva pod menom Robert Marley svoj prvý singel z jeho pôvodnou Ska skladbou “Judge Not (Unless You Judge Yourself)“ a druhý “One More Cup Of Caffe“ ako sedemnásťročný, s ktorými ale neprerazí.

Na škole sa spoznáva s Neville O´Riley “Bunny“ Livingstonom, ktorý chodí do hudobnej triedy a Winston Hubert "Peter" McIntoshom, učí ich Joe Higgs, začne aj Boba, ktorý však odíde zo školi a učí sa za zvárača, s ktorými zakladá v roku 1963 Soulom ovplyvnené vokálne trio The Teneegers. Potom skupinu rozšíria o Juniora Braithwaiteho. Pri niektorých vystúpeniach používajú aj názov The Wailin´Souls alebo The Wailin´ Rudeboys, ktorý zmenia na The Wailin´Wailers. O rok neskôr prichádzajú vokalistky Beverley Ketso a Cherry Smith a začína ich štvorročná spolupráca so "Studio One" Sira Coxsone Doda, pre ktorého vydajú 80 pesničiek napr. “Love And Affection“, “Holligans“, “One Love“, “Mega Dog“... Vačšinu skladieb napíše Bob, ktorý sa stáva aj lídrom skupiny. V roku 1965 vydajú singel “Simmer Down“ z ktorého sa predá neuveriteľných 80 000 kusov!

V roku 1966 odchádzajú B.Ketso, Ch.Smith a J.Braithwait, Wailin´ Wailers pokračujú ako trio, postupne prechádzajú na nový štýl Rocksteady a zakladajú vlastné vydavateľstvo Wail´N´Soul, ktoré následne skrachuje, keď Livingstona zatvoria za prechovávanie marihuany. Bob si berie 10. februára 1966 za ženu tehotnú priateľku Ritu Anderson. Následne odchádza do USA za svojou matkou pracovať do Delaware, kde po rôznych zamestnaniach zakotví v automobilke Chrisler. Bob má ambíciu zarobiť peniaze na nahrávacie štúdio. Po rozčarovaní z útlaku čiernych a častých nepokojov sa vracia v roku 1967 na Jamajku. Tu podpisuje zmluvu s Johnny Nashom na skladbu “Reggae In Broadway“, Nash má neskôr hity s Marleyho skladbami “Stir It Up“ a “Guava Jelly“.

Opätovne sa stretáva s B. Livingstonom, ktorý si mení meno na Bunny Wailer a W. McIntoshom ktorý si mení meno na Peter Tosh. Od konca roku 1967 do začiatku roka 1968 nahrajú pre Kongovu značku Beverley 11 singlov.

V roku 1969 prechádza Marley aj ostatná skupina na rastafariánske náboženstvo a svoje Reggae zmenia na Roots Rasta Reggae. Zakladajú značku Tuff Gong so štúdiom, ktoré je dnes súčasťou Bobovho múzea na 56 Hope Road, Kingston a angažujú si producenta Lee“Scratch“Perryho, ktorý má podobné sklony. Niektoré skladby ako “Soul Rebel“, “Duppi Conqueror“, “400 Years“ alebo “Small Axe“ sa stanú štandardmi. Lee“Sratch“Perry ale predá všetky práva na tieto skladby, aj keď niektoré napísal len s časti do Británie v domnení, že sú jeho majetkom. Wailers s ním prerušujú akúkoľvek ďalšiu spoluprácu.

V roku 1972 prichádzajú do skupiny bratia Aston “FamilyMan“ Barrett a Carlton “Carly“ Barrett, korí už spolupracovali s Wailers pri nahrávaní s Lee“Scratch“Perrym. Skupina podpisuje zo značkou "Island Records" Chrisa Blackwella zmluvu s cieľom preraziť na medzinárodnom trhu a nahrávajú album Catch A Fire, ktorý zakotvuje v USA na #171. Značka Island Records ich za nebývalej propagácie pasuje na popredných uchádzačov na štatút hviezd hlavného prúdu popu – tento prísľub naplní o niekoľko mesiacov neskôr ich druhý album Burnin´ sa tento dostáva na v UK na #43 a v USA na #151. V roku 1973 Wailers ako predskupinu vyhodia z amerického turné skupiny Sky & The Family Stone, ktorých ich vystúpenia Wailers zatieni.

V roku 1974 ale odchádzajú pôvodný zakladajúci členovia Wailers Peter Tosh a Bunny Wailer, s cieľom nastúpiť na sólovú dráhu a nespokojný s verejným vnímaním Boba Marleyho, vytváraným značkou Island Records, ktorých nahrádzajú Bernard“Touter“Harvey - klávesy, Al Anderson - gitara, Earl“Wire“Lindo - klávesy a ženské vokálne trio I – Threes - Judy Mowatt, Marcia Griffiths a Bobova žena Rita Marley. V tomto roku sa Eric Clapton dostáva na vrchol americkej hitparády s Marleyho skladbou “I Shot The Sheriff“.

V roku 1975 prerazia Wailers v USA s albumom Natty Dread (1974), s ktorým obsadia #92 a v UK na #43. Na začiatku turné k vydaniu albumu berú do skupiny nových členov: Tyrone Downie – klávesy, Alvin“Seeco“Patterson – perkusie a Julian“Junior Murvin – gitara, ktorí nahradia Harveyho a Linda. Boduje aj skladba s live nahrávkou “No Woman, No Cry“, ktorá obsadí v UK #22, z pripravovaného albumu Live!, ktorý je nahrávkou koncertu v Lyceum Ballroom v Londýne, obsadí v UK #38 a v USA #90.

V roku 1976 vydajú Wailers album Rastaman Vibration, ktorý vystúpi v UK na #15, skladba od Vincenta Forda - “Roots Rasta Rock“ obsadí v USA # 51 a album # 8, a udrží sa tam 22 týždňov. Slová piesne “War“ , ktorá vyšla na tomto albume, prebral Bob z prejavu etiópskeho cisára Haile Selassieho.
V decembri 1976 spáchajú na Boba atentát, keď do jeho domu v Kingstone vtrhne sedem ozbrojených mužov a spôsobia poranenie Boba, jeho ženy Rity a manažéra Dona Taylora. Situácia na Jamaike je neznesiteľná, prebiehajú boje o moc a Bob je presvedčený, že ide o politicky motivovaný čin, odchádza z Jamajky do 18 mesiacov trvajúceho exilu no Maiami na Floride, kde nahrá časť albumu Exodus, ktorý je odborníkmi považovaný za jeho najlepší.

V roku 1977 sa Bob podrobí operácii v Caderas of Lebanon Hospital v Miami, kde mu operujú palec na pravej nohe, na ktorom mu objavili rakovinový nádor. Masmédiá sú informované v tom zmysle, že si poranil nohu, keď hral svoju obľúbenú hru – futbal. Bob sa ale odmietne kvôli rastafariánskemu náboženstvu amputáciu a liečbu chemoterapiou, čo sa mu neskôr stane osudným. Vedel, že mu neostáva veľa času, a tak sa čoraz viac zaujímal o veci verejné. V Kingstone financuje vývarovne, kde sa stravuje až 4000 jeho najchudobnejších krajanov. V tomto roku získal Medailu mieru OSN za humanitárne zásluhy v prospech Afriky.

Album Exodus vystúpi v UK na #8 a v USA na #20, pieseň “Exodus“ na #14 a skladba “Waiting in Vain“ #27. Skupina týždeň vystupuje vo vypredanom londýnskom Rainbow Theater.
V roku 1978 obsadzuje singel s dvoma A stranami Jamming/Punky Reggae Party v UK #9. Skladba “Punky Reggae Party“ je Bobovou odpoveďou vstupu reggae do rockovej hudby. Skladba “Is This Love“ rovnako vystúpi v UK na #9. Album Kaya s Lindom, ktorý sa vrátil, vystúpi v UK na #4 a v USA #50. Texty tohto albumu hovoria taktiež podstatne viac o mieri na zemi, o láske, a tiež vzdáva hold marihuane. Skladba “Satisfy My Soul“, ktorá je obohatená o excelentné dychy skupiny Skatalites sa v UK vyšplhá na #21. Vychádza aj live dvojalbum Babylon By Bus, ktorý je záznamom turné, obsadzuje v UK #40 a v USA #102. V apríli 1978 po návrate Wailers na Jamajku, sú hlavnou hviezdou koncertu Jamaica Smyle v Kingstone, na ktorom Bob na pódiu zblíži ministerského predsedu Michaela Manleyho a jeho oponenta Edwarda Seagu, ktorí sa vedno prihlásia k jednote a spoločnému cieľu.

V apríli roku 1979 je Wailers hviezdou koncertu v Apollo Theater v newyorkskej štvrti Harlem ako prvá Reggae skupina vôbec. Vychádza album Survival, ktorý dosiahne v UK #20 a USA #70. Skladba “So Much Ttrouble In The World“ vystúpi v UK na #56.

V apríli roku 1980 Bob vystupuje na oslavách Dňa nezávislosti v Salisbury, Zimbabwe, dva roky po svojej prvej ceste do Afriky, počas ktorej navštívil Keňu a Etiópiu. Bolo to najvyššie ocenenie úsilia skupiny, ktoré zvýraznilo vplyv The Wailers v treťom svete.
The Wailers začína svoje európske turné, ktorého súčasťou je aj vypredaný koncert pred 100 000 divákmi v talianskom Miláne. Album Uprising sa v UK dostáva na #5 a v USA #45, skladba z albumu Could You Be Loved sa dostáva v UK na #5. V júli začína ďalšie turné v Dubline a končia koncertom v newyorkskom Madison Square Garden spolu s The Commodores. Skladba “Three Litle Birds“ dosiahne v UK #17. V septembri sa Bob pripravuje na turné so Stevie Wonderom. Po rannom behu v Madison Square Garden skolabuje, diagnóza znie – nádor na mozgu a pľúcach. Bob odohráva svoj posledný koncert 23. septembra 1980 v Stanley Theatre v Pittsburghu. Nastupuje na liečbu do nemocnice The Sloan-Kettering Hospital ako ambulantný pacient. Turné zrušia.

Bob odlieta na liečenie k Dr. Josephovi Isselsovi do Bavorska v Nemecku. Stevie Wonder sa dostáva v USA na #5 so skladbou “Master Blaster (Jammin´)“, ktorá je holdom Bobovi.

V apríli 1981 udelia Bobovi na Jamajke Rad za zásluhy, ktorý v jeho neprítomnosti preberie jeho syn Ziggy.

11. mája 1981 zomiera Bob Marley na rakovinu plúc a mozgu vo veku 36 rokov v nemocnici Cedars of Lebanon Hospital v Miamy na Floride, po tom čo priletel k svojej matke. V tom čase sa stane zvláštna udalosť, v dome Juddy Mowatt udrie do obrazu Boba blesk, neskôr sa z rádia dozvie o jeho smrti. 20-21. mája vystavia jeho telesné pozostatky v National Heroes Arena v Kingstone, kde prídu tisíce Jamajčanov. 21. mája pochovajú Boba zo všetkými štátnymi poctami na cintoríne St. Ann, jeho rodisku, kde nad jeho hrobom zaspievajú jeho piesne jeho matka a členovia The Wailers (neskôr mu tu postavia mauzóleum). V rakve sú okrem jeho pozostatkov aj jeho gitara, biblia a dreadlocky ktoré mu odpadli počas liečby chemoterapiou. Pohrebu predchádza Ethiopian Orthodox Festival s tisíckami divákov.

Skladba “No Woman, No Cry“ z albumu Live! z roku 1975 premenovaného po reedícii na Live At The Lyceum sa dostane v UK na #8 a album na #68. 29. decembra 1982 vydávajú na Jamajke pamätnú znánku s Bobom Marleym. Po smrti vychádza množstvo výberových albumov, z ktorých je vôbec najpredávanejší Bobov album Legend z roku 1984, vystúpi v UK na #1, udrží sa tam 12 týždňov a v rebríčku dva roky, singel z tohto albumu “One Love/People Get Ready“ sa v UK prebojuje na #5. Predá sa vyše 10 000 000 kópií!
Niektoré ďalšie skladby v reedíciách sa umiestňujú na rôznych miestach v rebríčkoch UK aj USA.

17. apríla 1987 zastrelí žiarlivý manžel Carltona Barretta, niekdajšieho bubeníka The Wailers pred jeho domom v Kingstone. V máji zostávajúci členovia The Wailers po odstránení Rity Marley z úlohy vykonávateľky Bobovej poslednej vôle, požiadajú preskúmať jeho pozostalosť.
11. septembra 1987 zastrelia Petra Tosha vlámači v jeho dome.
V roku 1989 po ďalších ťahaniciach si šéf firmy Island Records Chris Blackwell vybojuje úplnú kontrolu autorských práv na Bobove piesne.
6. februára 1990 vyhlásia za štátny sviatok Výročie narodenia Boba Marleyho. V júni Chris Blackwell otvorí Spomienkový fond Boba Marleyho v New Yorku poukázaním šeku 75 000 dolárov organizácii Amnesty International, ceny sa budú udeľovať každoročne po dobu 10 rokov v hoteli Penta v New Yorku.

V roku 1994 Boba uvedú do Rock´n´Rollovej siene slávy.
The Wailers pokračuje v koncertovaní po celom svete. Činné sú aj jeho deti v skupine Melody Makers, ktoré nesú jeho posolstvo ďalej, najúspešnejší je jeho najstarší syn Ziggy.

Diskografia:
1. The Wailin´ Wailers – 1966
2. Best Of Wailin´ Wailers – 1966
3. Soul Rebel – 1969
4. Soul Revolution – 1969
5. Catch a Fire – 1972, reedícia ako dvojalbum 2001
6. Burnin´ - 1973
7. Soul Revolution I. – II. – 1973 - reedícia
8. African Herbsman - 1973
9. Natty Dread – 1974
10. The Best of Bob Marley & The Wailers - 1974
11. Live! – 1975
12. Early Music Vol. 1 –Vol. 2 - 1975
13. Rastaman Vibration – 1976
14. Exodus – 1977
15. Birth Of A Legend (1963 - 1966) – 1977, reedícia 2000
16. Kaya – 1978
17. Babylon by Bus - Live – 1978
18. Survival – 1979
19. Uprising – 1980

Posmrtne:
20. Chances (1968 – 1972) - 1981
21. Live At The Lyceum - 1981 - reedícia
21. Changes Are – 1981
22. Marley, Tosh, Livingstone & Associates – 1981
23. Jamaican Storm – 1982
24. Confrontation – 1983
25. Legend – 1984
26. In The Beginning - 1984
27. Rebel Music – 1986
28. Roots – 1986
29. Rebel Music – 1986
30. Lee Perry Sessions – 1987
31. Wailers: Tribute For Carly Barrett – 1987
32. Talkin´Blues 1973 – 1991
33. Song Of Freedom – The Last Gigs 1980 - 1992, reedícia 1999
34. Natural Mystic (1975 – 1980) - 1995
35. Dreams Of Freedom – 1997
36. Chan Down Babylon – 1999
37. Sun In Shining - 1999

28.01.2007, Robo"Skaman"